Volám sa Blanka, teší ma! (1. časť)

Autor: Veronika Durajová | 6.6.2016 o 20:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

Poznáte to. Každodenná dilema týkajúca sa vzťahov. Máte 30 na krku a žiaden pán Dokonalý po boku. Hovorím si, no a čo!

Snažím sa však už na to ani nemyslieť. Ráno sa zobudím s myšlienkou, že si chcem tento deň užiť a nepremýšľať stále nad tým, prečo práve ja nikoho nemám. Skrátka žiť naplno a využiť každú chvíľu. I napriek tomu, že sa voláte Blanka :).

V podstate celý svoj krátky život som nemala veľké šťastie na mužov. Z každého sa časom vykľul niktoš, sviniar či zbabelec. No dobre, trošku preháňam, ale niečo pravdy na tom je. Nie som ako moja sestra. Sebavedomá, bezstarostná, cieľavedomá. A blondína, doplním. Môj život večne sprevádzajú veľké trapasy a komplikácie. „Skrátka „trouble maker“, čo ti poviem,“ zhodnotila pri jednom večeri Hana, moja spolubývajúca. Vtedy som sa trošku zamyslela, čo mi povedala, ale v konečnom dôsledku mala pravdu. Som inak obdarená ako bežný človek a to vyrábaním situácií, pri ktorých najčastejšie zahanbujem samu seba. Šťastie alebo prekliatie? Ťažko povedať. Ale keď si uvedomím, že si pri obede v našej kantíne neviem ani poriadne vypýtať výber z obedového menu, to už je čo povedať. Skrátka iba mne sa môže stať, že stojím v rade dobrých 10 minút, čiže mám dostatok času na premyslenie a keď prídem na rad, tak poviem „poprosím grilovanú polievku a paradajku s enciánom.“ A čašník sa na mňa pobavene usmeje a naloží mi paradajkovú polievku a grilovaný encián.

Alebo ako vtedy, keď som prechádzala cez prechod pre chodcov. Zastavil pred ním fešák na bavoráku a chcel ma nechať prejsť. Hovorím si, uhm Blanka, poď, predveď sa. Pôvodný plán bol, že ladným spôsobom prejdem cez prechod a potom ľahko flirtujúcim spôsobom hodím očkom po šoférovi. Hovorím – pôvodný plán. Realita bola úplne iná. Keďže som mala na nohách topánky na vysokých opätkoch a keď sa v škole učilo na nich chodiť, som zrejme chýbala, tak som samozrejme zakopla a moje ladné prechádzanie skončilo neladným vysypaním sa na cestu presne do mláky pri kraji cesty. Pozornosť som si určite získala, ale to nielen šoférovu, ale aj ďalších okoloidúcich ľudí, ktorí mali zo mňa výbornú zábavu. Nuž čo, nikdy netreba zabudnúť na svoju hrdosť. Treba sa postaviť a s gráciou odkráčať za najbližší roh. A až tam skontrolovať spôsobené škody. A spoza rohu pokračovať ako úplne nový človek.

Alebo posledná návšteva mojej obľúbenej plavárne. Nikdy si neberte plavky bez ramienok. Prosím vás, nikdy. Ledaže by vám ich malo čo držať. Nie ako mne. Po hrdinskom hodinovom plávaní som chcela vyjsť z vody ako bohyňa popri jednom sympatickom chlapíkovi. Žiaľ, až na druhom schodíku, kde som si eroticky žmýkala mokré vlasy, som si všimla, že som ho v skutku nezaujala ja, ale niečo vykúkajúce z vrchnej časti mojich plaviek. Výborne Blanka, hovorím si v duchu, výborne, zasa sa ti niečo podarilo.

Alebo ako konečne natrafíte na svojho obľúbeného suseda pri baraku a konečne máte príležitosť sa s ním nerušene pobaviť. A tak vtipkujete, rozprávate zábavné historky a smejete sa. Lebo ako vám každý hovorí, úžasne sa smeješ Blanka. Máš krásne zuby Blani. Tak vy sa spokojne smejete. Chcete vsadiť na túto devízu, ktorú máte a ste o nej presvedčení, že určite zaberie. Na každého. A potom, keď prídete domov po výbornej komunikácii, ukončenej slovami „vidíme sa“, zistíte, že medzi prednými zubami sa vám blyští veľký kúsok maku, pozostatok z vášho obeda. Takže moju pôvodnú myšlienku by som ukončila s konštatovaním, že moje zahanbujúce situácie sú skôr prekliatím.

„Tvojím problémom je, že málo randíš Blani,“ zhodnotí Hana pri jednom z našich filozofických večerov, pri ktorých radi rozoberáme, prečo sú veci také, aké sú a prečo majú udalosti taký sled, aký majú. „Nemyslím si, že práve to je príčina, že som stále sama,“ zamračím sa trochu s nevôľou na Hanu a odpijem si z vína, aby som nemusela pokračovať v tejto debate. Skutočne si nemyslím, že by som málo randila. V poslednom čase si dobre premyslím, s kým chcem premrhať svoj drahocenný čas. Aj keď by to mala byť len hodinka na káve. Už som sa viackrát poučila.

„Spomeň si na Igora. Ako to dopadlo s ním,“ hovorím Hane. Hana otočila hlavou mojím smerom a škaredo na mňa pozrela. „Nehnevaj sa, ale Igor bol idiot už od pohľadu. Ale teba neodradilo ani to jeho meno,“ sucho skonštatuje. Trochu sa urazím a v myšlienkach sa vrátim k tejto nešťastnej spomienke.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?